plpko

Dcéra má 22 a je neskutočný neporiadnik. Keď mi už tečú nervy, že je v byte hrozný neporiadok, zavriem dvere na detskej izbe a hneď som kľudný. V byte je šmahom ruky poriadok.

V kuchyni, hale, a kúpelni máme rozdelené domáce práce napr. jeden týždeň umývam riady ja a ona žehlí, druhý naopak. Podlaha v kuchyni prischla mne, ani neviem ako. Jednoducho je moja. A tak ju zametám, občas umývam a raz mesačne starostlivo pohladím leštidlom.

Pred časom sa mi zazdalo, že tá kuchynská podlaha je nejaká čistá, pozametetaná, hoci som sa k tomu nepričinil. Žeby niekto iný sa mi strkal do remesla a upratoval kuchyňu? 

Vyhodil som kontrolnú smeť a čakal. Teda tá „kontrolná smeť“ bola desaťkorunáčka podhodená pod kuchynskú stoličku v kúte za stolom. Stoličkou sa takmer vôbec nehýbe, iba keď pod ňou treba upratať. Týždeň som poctivo upratoval a metlou i handrou starostlivo obchádzal návnadu.

Dnes ráno návnada-desaťkoruna chýbala. Tak, nastala chvíľa pravdy! Pri raňajkách som tvrdo udrel, reku kto nám chodí upratovať kuchyňu? Dcéra bez zaváhania priznala, že ona. Obchádzali ma mdloby a strach, že mi ochorela a už som sa aj poberal po teplomer. Ale že aby som nikam nechodil, že je úplne OK a prečo by nemohla upratať, keď jej tá lepkavá podlaha po sladkom melóne liezla na nervy. A tie peniaze že mám na kraji stola. Vyšiel som s pravdou von o kontrolnej smeti a obaja sme sa s chuťou zasmiali.

Akurát mi doteraz nie je jasné, prečo tam na kraji stola bolo 15 korún, keď ja som podhodil len desať. Nebudem ale vyzvedať, čo ak sa dozviem, že tých kontrolných smetí bolo po kuchyni viac a nie vo všetkých som mal prsty ja.

:-))