Môj prvý slávnostný obed s Betkou.
Bola horúca nedeľa. Povedal som si, že by to chcelo nejaký dobrý obed. Spravím ho, možno sa mu Betka poteší tiež. Bude to také malé prekvapkanie.
Tak! Rozhodol som sa pre Mel-kuo na Hanojský spôsob. Čo k tomu treba? Začnem s plnivom, pretože jedlo sa skladá z plniva a dobroty. Takže plnivo – varené zemiaky s kúskom slaninky opečenej na cibuľke. A k tomu práve to slávne Mel-kuo na Hanojský spôsob.
Treba k tomu črevkový syr, vajce, soľ, korenie, cesnak, slzu kobylieho mlieka (ak nie je, poslúži kravské, alebo môže byť ťavie) a dve tvrdé žemle. Žemle treba postrúhať, strúhanku poskladať zase dohromady, teda do tvaru žemle. Na lepenie postrúhaných kúskov žemle sa najlepšie hodí vajce a črevkový syr. A aby tá prácička bola zaujímavejšia, treba to poprekladať zrnkami mletého korenia, majoránu, cesnaku a soli. Najlepšie kuchynskej. Ešte som zabudol, cesnak je dobre pretlačiť pučítkom.
Ostatné sa dá zvládnuť jednoducho. Opäť poskladené žemle treba ešte dôkladne poohrievať na panvici s olejom, ale nie upáliť! Upáliť by mali toho čarodejníka-čarodejnicu, kto poskladá späť žemle do tvaru žemľového. To nemôže dokázať obyčajný smrteľník, preto patrí na hranicu!
No, takže takúto pochúťku som pripravil na obed ešte aj s mrkvovým šalátom. Rozvoniavajúcu dobrotu som prestrel na záhradný stôl vonku. Slniečko slnilo a Betka sa slnila tiež. Kúsok od stola na trávniku. Nepohla sa ani na štrkotanie príboru, ani vôňa ju neprebrala z delíria. Asi sa jej niečo pekné snívalo.
Začal som teda jesť. Už som mal takmer prázdny tanier, keď som dostal chuť na čosi svieže, tekuté. Odišiel som do kuchyne si to svieže naliať do pohára. Keď som sa vrátil, Betka sedela na mojej stoličke a pahltne žrala z môjho taniera. Pahltne je slabý výraz! Bez príbora, hltavo, ani to nepotrebovala zapíjať niečim sviežim.
Okríkol som ju. Zoskočila zo stoličky, stiahla chvost medzi zadné nohy. Vedela, že je zle. Vtedy som si uvedomil, že som ju nemal okrikovať, ale zbehnúť po foťák a nafotiť si ju ako sedí na stoličke, drží tanier medzi prednými labkami a úžasne jej chutí môj už skoro dojedený nedeľný obed. Neskoro, z fotenia nič nebude. S hambou v psích očkách odbehla za roh domu a zaliezla pod tuju. Škoda, mohla to byť pekná fotka. :-)
Ponúkol som jej to dojesť, ovšem výchovne až na večeru. Neprotestovala, celú misku „vdýchla“ za 20 sekúnd. Ohromne jej to chutilo. Dosypal som jej ešte psie granuly. Zobrala ich pár do papule, poprežúvala a kukala po mne, či nezostalo ešte z tých ľudských. Netušil som, že sa mi podarilo vyrobiť také super psie granule.
Haúúú...
Komentáre
vitaaaj:)
Bud rad, ze Betke tak velmi chutilo:)
Aj mne by chutilo, keby mi niekto naserviroval, miau:)
Hanke
Plpko:)
:))
pekný zvyšok dňa :) vrrrn, vrrrn
Dia
plpko...
A keďže si dlho nič nenapísal...
a ja niekedy nazývam večere: Čo dom dal (či presnejšie chladnička)... :-))
mňam :-))
Zajtra kúpim žemle, aby stihli do soboty uschnúť :-)
Nemôžeš ibšpirovať častejšie? :-)
Marta
Rusalke
Pekný, usmiaty, vykúpaný deň.
-)))